Slovník technických skratiek v digitálnom vysielaní.
Allotment – frekvenčný kanál, frekvenčný blok alebo frekvencia určená na použite v určitej geografickej oblasti (v oblasti tzv. frekvenčného vyhradenia) za definovaných podmienok. V prípade vysielania DVB-T, DVB-H, resp. T-DAB frekvenčné vyhradenie predstavuje jeden TV kanál, resp. jeden frekvenčný blok, na ktorom obvykle vysielajú všetky vysielače v definovanej oblasti v rámci tzv. jednofrekvenčnej siete.
Analógový signál („analóg“) – súčasný spôsob prenosu televízneho vysielania šíreného vzduchom, ale aj v káblových rozvodoch či prostredníctvom starších satelitov. Na rozdiel od digitálneho analógový signál nie je komprimovaný, na jednu vysielaciu frekvenciu sa preto zmestí oveľa menej obrazu a zvuku (jeden televízny program).
Aspect ratio (image) – zobrazená šírka obrazu v pomere k jeho výške (obyčajne sa udáva ako „x:y“ alebo „x×y,“). Najpoužívanejšie pomery strán obrazu: anamorfný pomer (2,39:1), tradičný pomer štandardnej televízie 4:3 (1,33:1) a moderný pomer 16:9 (1,78:1) využívaný najmä v televízii s vysokým rozlíšením.
ATSC(Advanced Television Systems Committee) – americký štandard pozemskej digitálnej televízie, ktorý používa pre zdrojové kódovanie a vytváranie transportného toku normu MPEG-2 a pri kanálovom kódovaní používa moduláciu 8VSB.
BER (Bit Error Ratio) – je to základný parameter všetkých digitálnych systémov. V zásade sa definuje ako pomer počtu chybne prijatých symbolov voči počtu celkovo vyslaných. Bezchybný prenos v prípade systému DVB-T je ohraničený hodnotou QEF = 2.e-4 (Quasi Error free – kvázi bezchybový stav). V prípade, že prijímame DVB-T s chybovosťou menšou, alebo rovnou QEF mali by sme prijímať ešte obraz bez štvorčekovania, zvuk bez štekania.
CAM (Conditional Access Module)(systémy DVB) – modul podmieneného prístupu – integrované elektronické zariadenie, do ktorého je možné vložiť dekódovaciu „SMART“ kartu. Pripája sa na konektor jednotného rozhrania (CI). Sledovanie určitých programov / balíka staníc, ktoré je možné až po zakúpeni špeciálnej chipovej karty, ktorá sa zasunie do CI slotu v set-top boxe. CA modul môže byť aj priamo zabudovaný v set-top boxe.
CAS (Conditional Access System)(systémy DVB) – systém podmieneného prístupu – označenie pre kódovací systém v oblasti digitálnej televízie.
CAT (Conditional Access Table)(transportný tok MPEG-2) – tabuľka podmieneného prístupu definuje typ použitého skremblovania (kódovania) a definuje PID kódy programov, ktoré sú v danom transportnom toku vysielané s podmieneným prístupom.
CCIR (Comité Consultatif International des Radiocommunications) – medzinárodný poradný výbor pre rádiokomunikácie.
CEPT (European Conference of Posts and Telecommunications Administrations) – európska konferencia poštových a telekomunikačných administrácií.
CI (Common Interface) – (systémy DVB) – jednotné rozhranie – rozhranie v prijímacom zariadení, do ktorého je možné pripojiť integrovaný modul podmieneného prístupu (CAM) a pod.
COFDM (Coded Orthogonal Frequency Division Multiplexing) – ortogonálny frekvenčne delený multiplex, zložený z veľkého počtu digitálne modulovaných nosných frekvencií s veľmi malým vzájomným frekvenčným rozostupom. Detaily sú uvedené v norme ETS (EN) 300 744.
Composite video – CVBS(Kompozitné video Composite Video Blanking and Sync) – signál analógového televízneho obrazu vytvorený ešte pred tým, ako sa skombinuje so zvukovým signálom a moduluje VF nosnú. Je zložený z troch zdrojových signálov YUV, kde Y reprezentuje jas obrazu so synchronizačnými impulzmi a U, V prenášajú informácie o farbe (spolu tvoria tzv. chrominančný signál). Na zariadeniach zvyčajne býva tento signál vyvedený pomocou konektorov RCA (Cinch) alebo SCART.
CRT – cathode Ray Tube. Označenie pre štandardne „veľké“ televízne prijímače či PC monitory. Oproti LCD či plazmovým televízorom majú vyššiu spotrebu elektriny.
D/A (Digital-to-Analogue) – digitálno / analógový prevod.
DAB – Digital Audio Broadcasting. Digitálne rozhlasové vysielanie využívajúce pásmo VKV. Jeho výhodou je prenos väčšieho počtu staníc na jednej rozhlasovej frekvencii, lepšia kvalita zvuku a šírenie doplnkových dát, napríklad správ, mena interpreta či názvu skladby. Nevýhodou je potreba kúpiť nové rozhlasové prijímače podporujúce štandard DAB.
DigiTag (Digital Terrestrial Television Action Group) – skupina zaoberajúca sa činnosťou digitálnej pozemskej televízie.
Digitálny signál („digitál“) – komprimovaný dátový signál, ktorý sa v domácnostiach „rozbalí“ v digitálnych dekodéroch – prijímačoch.
DMB(Digital Multimedia Broadcasting) – kórejský štandard digitálneho prenosu multimediálnych služieb, ako TV, rozhlas, dáta, určený najmä na mobilný príjem pri družicovom i pozemskom vysielaní. Je definovaný v špecifikáciách ETSI TS 102 427 a ETSI TS 102 428.
Dolby Digital; AC3 – dvojaký názov pre systém prenosu max. 6?kanálového priestorového zvuku, pričom 5 kanálov je určených pre reproduktory s normálnym frekvenčným rozsahom 20 Hz – 20 kHz (pravý predný, stredný, ľavý predný, pravý zadný a ľavý zadný reproduktor) a jeden kanál s rozsahom 20 Hz ? 120 Hz pre tzv. „subwoofer“ (reproduktor určený pre nízke frekvencie). Tento systém je schopný spracovávať aj bežné monofónne a stereofónne signály.
DRM – digitale Radio Mondiale. Digitálne rozhlasové vysielanie využívajúce pásmo krátkych a stredných vĺn. Nevýhodou je potreba kúpiť nové rozhlasové prijímače podporujúce štandard DRM. Zaužívanejší štandard pre digitálne rozhlasové vysielanie je systém DAB, avšak konzorcium podporuje zavedenie systému DRM aj do pásma VKV.
Druh príjmu – spôsob prijímania signálu v závislosti na umiestnení a pohybe prijímacej antény (prijímača). Pri DVB-T sa rozlišujú nasledujúce 4 druhy príjmu: pevný, vonkajší prenosný, vnútorný prenosný a mobilný.
DTT (Digital Terrestrial Television) – všeobecné označenie pre pozemské digitálne televízne vysielanie, v Európe sa používa štandard s názvom DVB-T.
DVB (Digital Video Broadcasting) – medzinárodné konzorcium vytvorené televíznymi spoločnosťami, výrobcami, sieťovými operátormi, vývojármi softvéru, regulačnými organizáciami a ďalšími zástupcami s 260 členmi z 35 krajín. Označuje aj skratku digitálneho TV štandardu vyvinutého v Európe. Vzniklo v roku 1993. Skratky DVB-S, C, T, znamenajú digitálne štandardy pre satelitnú (S), káblovú (C), a terestriálnu alebo pozemskú (T) televíziu. Najnovšie vytvorený systém DVB-H (Handheld) prináša pravú digitálnu televíziu aj do prijímačov typu mobilný telefón.
DTS (Digital Theater System) – multikanálový zvukový priestorový systém používaný v komerčnej a v kinematografickej sfére, ako aj v domácich digitálnych systémoch. Je určený najmä pre sledovanie filmov, prípadne koncertov.
DVB-T(Digital Video Broadcasting – Terrestrial) – digitálne terestriálne (pozemské) televízne vysielanie. Digitálne vysielanie prostredníctvom televíznej antény. Pre príjem signálu DVB-T je potrebný digitálny set-top box určený pre systém DVB-T, prípadne televízny prijímač so zabudovaným dekodérom. Výhodou systému je lepšia kvalita obrazu v oblastiach s pravidelnou prevádzkou vysielania a dostatočným pokrytím, možnosť prijímať väčší počet kanálov vysielajúcich celoplošne, televíziu vo vysokom rozlíšení HDTV či interaktívne služby (v závislosti od dostupnosti na trhu). Oproti digitálnej televízii cez satelit DVB-S či kábel DVB-C netreba pre sledovanie základných programov platiť žiadne ďalšie poplatky.
DVB-H(Digital Video Broadcasting – Handheld) – európsky štandard pozemskej digitálnej televízie, určenej špeciálne pre mobilný príjem prostredníctvom „ručných“ prijímačov. Jeho parametre sú popísané v normách STN EN 300 744 a ETSI EN 302 304. Jeho výhodou oproti mobilnému štandardu DMB je, že využíva systém DVB-T a netreba budovať samostatnú sieť vysielačov. Televízne vysielanie v systéme DVB-H sa dá prijímať len na špeciálnych mobilných telefónoch vybavených prijímačmi DVB-H. Výhodou mobilného systému DVB-H oproti TV vysielaniu prostredníctvo mobilných sietí tretej generácie (3G) je väčšia prenosová kapacita umožňujúca vysielanie väčšieho počtu televíznych kanálov.
DVB-C(Digital Video Broadcasting – Cable) – európsky štandard, digitálne televízie vysielanie šírené v káblových rozvodoch, alebo prostredníctvom systémov MMDS a MVDS. Na systém DVB-C postupne prechádzajú väčšie káblové spoločnosti, ktoré dosiaľ šírili signály analógovým spôsobom. Na príjem je potrebný digitálny set-top box, ktorý väčšinou dodáva káblový operátor MMDS a MVDS. Podobne ako pri iných systémoch DVB, aj digitálna televízia cez kábel umožňuje vysielanie HDTV a otvára priestor pre služby ako VoD či interaktívne služby.
DVB-MHP (Digital Video Broadcasting-Multimedia Home Platform) – domáca multimediálna platforma DVB.
DVB-RCT (Digital Video Broadcasting – Return Channel Transmission) – bezdrôtový systém spätného kanála v UHF / VHF pásme určený pre interaktívne televízne vysielanie.
DVB-S(Digital Video Broadcasting – Satellite) – európsky štandard družicovej digitálnej televízie – digitálne televízne vysielanie cez satelit. Pre príjem je potrebný okrem zariadenej paraboly digitálny set-top box. Pre sledovanie celoplošných slovenských staníc (ako STV 1 a 2, Markíza, Joj, TA3) je okrem toho potrebný CI-modul (v hodnote od štyritisíc korún). Digitálne satelitné vysielanie sa dá predplatiť aj u DTH-operátorov, ktorí väčšinou prenajímajú alebo pri zmluvnej viazanosti výhodnejšie predávajú zariadenia pre príjem televízneho príjmu. Operátori DVB-S ponúkajú balík programov za mesačný poplatok. Výhodou systému je vysoký počet zahraničných staníc, väčšina z nich je však zakódovaná.
DVB-S2(Digital Video Broadcasting – Satellite 2) – európsky štandard družicovej digitálnej televízie, verzia 2. Jeho parametre sú popísané v norme ETSI EN 302 307. Štandard je zameraný najmä na televíziu s vysokým rozlíšením HDTV.
DVR (Digital Video Recorder) – digitálny video rekordér – zariadenie, ktoré umožňuje záznam obrazu a zvuku v digitálnom formáte na pevný disk alebo iné médium a ich opätovné prehrávanie.
DVB-T2 (Digital Video Broadcasting – Terrestrial 2) – štandard pozemskej digitálnej televízie – verzia 2, určený predovšetkým na úspornejší prenos digitálnej televízie vo vysokom rozlíšení (HDTV). Oproti DVB T má preniesť o 30 % viac informácií bez zníženia účinnosti štatistického multiplexu.
DVB-SH(Digital Video Broadcasting – Satellite / Handheld) – kombinovaný družicový a pozemský vysielací systém, ktorý využíva družicu na zväčšenie svojho pokrytia.
DVB-RCS(Digital Video Broadcasting – Return Channel Satellite) – systém na vytváranie spätného kanála na interaktívne účely v družicovej digitálnej televízii, využívajúci rádiový prenos.
EACEM (European Association of Consumer Electronics Manufacturers) – európska združenie výrobcov spotrebnej elektroniky.
EBU (European Broadcasting Union) – európska únia pre rozhlasové a televízne vysielanie.
EPG(Electronic Program Guide) – elektronický programový sprievodca(nazývaný aj „interaktívny sprievodca programom“ – Interactive Program Guide – IPG) – zobrazenie rozvrhu programu vysielaných televíznych programov, ktoré umožňuje užívateľovi vyhľadať informácie o vysielanom programovom obsahu pomocou funkcie diaľkového ovládača, prípadne iného pripojeného zariadenia. Zoznam prijímaných kanálov doplnený o informácie a aktuálnom programe, vysielacom čase, obsahu filmu prípadne aj obrázky. EPG uľahčuje nahrávanie programov na rekordéry. EPG je zabudovaný v set-top boxe prípadne televíznom prijímači, ktorý už obsahuje digitálny dekodér.
ERO (European Radiocommunications Office) – Európsky rádiokomunikačný úrad.
ERP (Effective Radiated Power) – efektívny vyžiarený výkon.
ETSI (The European Telecommunications Standards Institute) – Európsky inštitút pre telekomunikačné normy.
Frekvenčné vyhradenie(Allotment) – frekvencia alebo frekvenčný kanál z odsúhlaseného plánu, ktorý môže byť využívaný pre pozemskú alebo družicovú rádiokomunikačnú službu v jednej alebo viacerých geografických oblastiach, resp. krajinách za definovaných podmienok.
FTA (Free-To-Air) – televízna alebo rozhlasová programová služba, ktorá sa vysiela nekódovane a dá sa voľne prijímať.
GSM (Global System for Mobile Communications) – všeobecná norma pre mobilné komunikácie.
HDTV – High Definition Television – štandard televízie s vysokým rozlíšením. Digitálne televízne vysielanie šírené digitálnym signálom v rozlíšení vyššom než pri klasickom TV vysielaní. Prijímať sa dá prostredníctvom novších LCD a plazmových televízorov, ktoré majú rozlíšenie 1080 riadkov. Väčšina TV prijímačov podporujúcich vysoké rozlíšenie je označená spoločným logom HD Ready. Výsledný efekt vysielania vo vysokom rozlíšení sa prejavuje v ostrom a kvalitnom obraze. Na starších CRT televízoroch je rozdiel v kvalite pri HDTV vysielaní oproti bežnému signálu nízky. Pre príjem je potrebný set-top box podporujúci príjem signálu HDTV. HDTV zahŕňa formáty 720p, 1080p a 1080i, kde sa počíta s rozlíšením obrazu 1280 x 720 a 1920 x 1080 bodov. Písmeno i na konci čísla znamená „interlaced“ to znamená, že obraz je prekladaný (prekladané riadkovanie) a písmeno p znamená (progressive), že obraz je progresívny. Ako východzí pomer strán pre systém HDTV bol vybratý pomer 16:9. Na kódovanie obrazu a zvuku je použitá kompresia MPEG-2 a v súčasnosti už aj MPEG-4.
HD-ready – označenie televíznych prijímačov schopných prijímať televízny obraz aj vo formáte
HDTV (aspoň 1280 x 720 bodov).
HDMI (High Definition Multimedia Interface) – univerzálne digitálne audio/video rozhranie schopné prenášať nekomprimované obrazové a zvukové dátové toky. Podporuje všetky TV a PC formáty (vrátane HDTV) a je nezávislé na jednotlivých štandardoch digitálnej televízie (napr. ATSC, DVB a pod.). HDMI sa využíva predovšetkým ako rozhranie medzi kompatibilnými digitálnymi audio/video zariadeniami, ako sú napr. set-top-boxy, DVD prehrávače, osobné počítače (PC), herné konzoly, IDTV a pod.
H.264 – verzia štandardu MPEG-4 (časť 10 v norme ISO/IEC 14496), označovaná aj ako AVC (Advanced Video Coding).
HDD(Hard Disk Drive) – médium v satelitných, pozemských, káblových a IPTV prijímačoch, na ktoré je možné zaznamenávať vysielaný program.
HDMI (High-Definition Multimedia Interface) – multimediálne rozhranie používané pri novších zariadeniach domácej elektroniky určené pre digitálny prenos zvuku a obrazu prostredníctvom jedného kábla. Rozhranie HDMI je potrebné napríklad pre sledovanie televízie vo vysokom rozlíšení – HDTV, pretože prenáša dáta bez straty kvality. HDMI je spoločný štandard spoločností Hitachi, Panasonic, Philips, Silicon Image, Sony, Thomson a Toshiba. Obdobné digitálne rozhranie je systém DVI.
HDTV (High Definition Television – televízia s vysokou rozlišovacou schopnosťou) – televízny systém s vysokou rozlišovacou schopnosťou, s viac ako 1000 riadkami (na rozdiel od štandardných systémov, napr. CCIR-B1 alebo G, ktoré pracujú len so 625 riadkami). Systém HDTV je určený najmä pre zobrazovanie obrazu na obrazovkách väčšieho rozmeru vysielateľ: poskytovateľ programových komponentov (TV spoločnosť, rozhlasová spoločnosť, poskytovateľ internetovských služieb atď.) prevádzkovateľ multiplexora: spoločnosť, ktorá prijíma sadu programových komponentov od jedného alebo viacerých vysielateľov a nasledovne z nich vytvára jednoznačnú štruktúru celého súboru (multiplexu).
Hierarchická modulácia(systém DVB-T) – modulácia založená na súčasnom použití základných konštelácií (QPSK + QPSK alebo QPSK + a 16-QAM), ktorá umožňuje vysielanie dvoch úplne nezávislých a samostatne dekódovateľných prenosových tokov. Môže byť chápaná ako rozdelenie vysokofrekvenčného kanála do dvoch virtuálnych vetiev, z ktorých každá má vlastnú prenosovú kapacitu, odolnosť proti šumu, odlišné pokrytie územia a môže prenášať signály odlišných programov. Rozdiely medzi oboma virtuálnymi kanálmi sú určené kombináciou konštelácie a kódového pomeru.
CH97 (Chester 97) – mnohostranná koordinačná dohoda týkajúca sa technických kritérií, princípov a procesu zavádzania pozemského digitálneho TV vysielania.
IEC (International Electrotechnical Commission) – medzinárodná elektrotechnická komisia.
IDTV (Integrated Digital Television) – integrovaný digitálny TV prijímač – TV prijímač so zabudovanými obvodmi na spracovanie a dekódovanie digitálne modulovaného signálu (DVB-T/C/S, IPTV, …)
IPTV(Internet Protocol Television) – štandard digitálnej televízie, ktorý využíva na prenos obrazu a zvuku internetový protokol. Televízne vysielanie šírené prostredníctvom širokopásmového internetu. Poskytujú ho najmä telekomunikační operátori cez telefónne linky. Jeho parametre sú popísané v špecifikáciách ETSI TS 102 033 a ETSI TS 102 034.
ISDB(Integrated Services Digital Broadcasting) – japonský štandard digitálnej televízie a rozhlasu, vrátane integrovaných služieb.
ISO (International Organisation for Standardisation) – medzinárodná organizácia pre normalizáciu.
ITU-R (International Telecommunication Union – Radiocommunications) – medzinárodná telekomunikačná únia – sektor rádiokomunikácie.
ITV(Interaktívna televízia) – systém televízie, ktorý definovanými spôsobmi a technikami umožňuje užívateľovi komunikáciu s poskytovateľom služby.
Joost – systém pre distribúciu televízie a iných foriem video informácií cez internet, založený na technológii sietí peer-to-peer (P2P).
Kanálové kódovanie – spôsob ochrany transportného toku pred stratou informácií spôsobenou poruchami v prenosovom kanáli (napr. šírením voľným priestorom).
Kódový pomer FEC(Forward Error Correction)(systémy DVB) – vyjadruje nastavenie vnútorného konvolučného kódovania v rámci tzv. „doprednej“ protichybovej ochrany. Tento číselný pomer stanovuje účinnosť pôsobenia tejto ochrany
LCD (Liquid Crystal Display) – obrazovka z tekutých kryštálov – tenká plochá obrazovka, ktorá je tvorená množstvom farebných alebo monochromatických bodov (pixlov) usporiadaných pred zdrojom svetla alebo reflektora. Vyznačuje sa nízkou spotrebou elektrickej energie, preto je vhodná pre použitie aj v batériovo napájaných zariadeniach. Väčšina novších modelov podporuje televíziu vo vysokom rozlíšení HDTV.
MediaFLO – americký štandard digitálnej televízie a iných multimediálnych služieb, určený výhradne pre vysielanie na mobilné prijímače.
MFN (Multi Frequency Network) – sieť vysielačov pracujúcich na rôznych frekvenciách.
MHEG(Multimedia and Hypermedia Experts Group) – medzinárodný štandard pre doručovanie multimediálneho obsahu interaktívnych služieb.
MHP (Multimedia Home Platform) – štandard pre multimediálne služby v rámci digitálneho televízneho vysielania. Umožňuje využívať napríklad grafický teletext, interaktívne hry či hlasovanie prostredníctvom diaľkového ovládača. Štandard MHP musí podporovať digitálny set-top box. Otvorený systém špecifikácií súboru interaktívnych služieb, ktoré poskytujú systémy DVB.
MMDS (Multipoint Multichannel Distribution System) – mnohokanálový distribučný systém do mnohých bodov.
Mobilný príjem – príjem (napr. v dopravných prostriedkoch), počas ktorého sa môže prijímacie zariadenie s anténou v určenej oblasti pohybovať stanovenou maximálnou rýchlosťou.
Mód DVB-T: variant DVB-T , charakterizovaný spôsobom modulácie, konvolučným kódom (niekedy označované aj ako „kódová rýchlosť“ alebo „kódový pomer“) a veľkosťou ochranného intervalu.
MPEG (Moving picture experts group) – pracovná skupina organizácie ISO, ktorá sa zaoberá vytvaráním algoritmov na spracovávavanie pohyblivých obrazov vyvinula niekoľko štandardov od MPEG-1, MPEG-2, MPEG-4, MPEG-7 a najnovšie MPEG-21. Ako štandard pre digitálnu televíziu bol vybraný MPEG-2 a dokument, ktorý priamo popisuje MPEG-2 nesie označenie ISO/IEC CD 13818-1-2-3. Vývoj samozrejme pokračuje a už dnes prebiehajú v mnohých krajinách testovacie prevádzky komprimačnej metódy MPEG-4 ako zdrojového kódovania obrazu v digitálnej TV. MPEG-4 sa javí ako veľmi perspektívny do budúcna hlavne čo sa týka jeho implementácie do televízie s vysokým rozlíšením HDTV.
MPEG-2 – systém zdrojového kódovania, pri ktorom dochádza po premene analógového vstupného signálu (napr. obrazu, a zvuku) na digitálny signál k redukcii (kompresii) dátového toku. Detaily sú vysvetlené v norme ISO/IEC 13818.
MUX (Multiplex) – súbor TV programov, rozhlasových programov a iných služieb, vysielaných v rámci jedného TV kanála alebo jedného frekvenčného bloku.
Multiplex (MUX) – súbor programových (televíznych, rozhlasových) a iných obsahových služieb, vysielaných v rámci jedného TV kanála.
Multiplexovanie – združovanie čiastkových dátový tokov obrazu, zvuku, dát a iných služieb – tzv. programových elementárnych tokov – do výsledného dátového (transportného) toku.
MVDS (Multipoint Video Distribution System) – televízny distribučný systém do mnohých bodov.
NTFS – Národná tabuľka frekvenčného spektra.
NIT(Network Information Table)(transportný tok MPEG-2) – tabuľka informácií o sieti uvádza informácie o službách (Service Information – SI) obsiahnutých v dátovom toku MPEG-2.
Oblasť frekvenčného vyhradenia(Allotment Area) – územie, na ktorom je možné vyhradenú frekvenciu po jej konverzii na frekvenčný prídel využívať.
OFDM (Orthogonal Frequency Division Multiplexing) – ortogonálny frekvenčne delený multiplex.
OSD(On Screen Display) – zobrazenie užívateľského „menu“ na obrazovke.
Ochranný interval(systémy DVB-T) – spôsob ochrany OFDM signálu proti odrazom vzniknutých pri viaccestnom šírení signálu, pri ktorom sa k dobe užitočnej časti symbolu
OFDM pridá určitý časový interval. Potom signály (odrazené alebo priame z iných vysielačov tej istej siete SFN), ktoré prídu na vstup prijímača v rámci tohto ochranného intervalu, nespôsobia rušenie.
OCAP(Open Cable Application Platform) – severoamerická multimediálna platforma určená pre káblových predplatiteľov.
PAL (Phase Alternation Line) – systém farebnej televízie s meniacou sa fázou farbonosnej v každom riadku.
PAT (Program Association Table) (transportný tok MPEG-2) – obsahuje zoznam PID kódov pre všetky tabuľky PMT v dátovom toku. Pakety transportného toku obsahujúce informáciu PAT majú vždy PID kód 00HEX.
Pay-per-view – spoplatnená služba, pri ktorej si zákazník/-čka pozrie vybraný, ináč zakódovaný program, film či športový zápas po zaplatení jednorazového poplatku káblovému alebo satelitnému operátorovi.
Pay-TV – platená televízna služba, najčastejšie prémiové filmové či športové kanály, ktoré nie sú súčasťou základných či rozšírených programových balíčkov a za ktoré musí zákazník/-čka platiť ďalší poplatok. Medzi platené televízne programové služby najčastejšie patria filmové alebo športové kanály, ktoré nie sú súčasťou základných či rozšírených programových balíkov.
PCR (Program Clock Reference)(transportný tok MPEG-2) – časová značka vysielaná v transportnom toku najmenej jedenkrát za 100 ms za účelom synchronizácie dekódera.
PDP (Plasma Display Panel) – plazmová obrazovka – obrazovka zložená z množstva úzkych komôrok medzi dvomi sklenými panelmi, ktoré obsahujú zmes inertných plynov (neón a xenón). Zadná časť každej komôrky je pokrytá fosforom. Plyn v komôrkach sa elektricky mení na plazmu, ktorá excituje fosfor, ktorý emituje svetlo. Tento druh obrazovky sa používa najmä vo veľkých televíznych prijímačoch (s uhlopriečkou aspoň 37″).
Pevný príjem (systém DVB-T) – príjem televízie alebo rozhlasu, pri ktorom sa uvažuje s použitím smerovej (ziskovej) prijímacej antény obvykle umiestnenej na streche domu.
PID (Program ID) kód(transportný tok MPEG-2) – 13-bitový kód, pomocou ktorého je každý elementárny (čiastkový) dátový tok (video, audio, alebo TXT) identifikovaný v rámci transportného toku MPEG?2. Na prijímacej strane demultiplexor extrahuje elementárne toky z transportného toku identifikovaním paketov s rovnakým PID kódom.
Pixel – jeden bod na televíznej obrazovke. Čím viac pixelov má obrazovka, tým kvalitnejší a ostrejší obraz dokáže ponúknuť. Výsledná kvalita však závisí od rozlíšenia (počtu pixelov) vysielaného obrazu.
Plazma (plazmový televízor) – plochý televízny prijímač fungujúci na princípe fosforu a plynu vytvárajúceho plazmu. Plazmové televízory väčšinou podporujú TV vysielanie vo vysokom rozlíšení HDTV.
PMT (Program Map Table)(transportný tok MPEG-2) – tabuľka mapovania programov obsahuje informácie o konkrétnom programe. Pre každý program existuje jedna tabuľka
PMT, ktorá popisuje, ktorý PID kód určuje paket obsahujúci dáta relevantné k danému programu. Tabuľka PMT tiež obsahuje informácie o druhu (napr. video, audio a pod.) a type (napr. MPEG?2) dátových tokov. Tabuľka PMT môže obsahovať aj prídavné deskriptory, ktoré prenášajú dáta o daných čiastkových dátových tokoch.
Pokrytie (dosah) – územie, na ktorom sa dá prijímať televízny signál.
PPV (Pay-per-View) – systém, v ktorom užívatelia platia za konkrétny program (reláciu), ktorý sledujú.
Prenosný príjem (systém DVB-T) – príjem, pri ktorom sa používa prenosná prijímacia anténa, pričom prijímač je umiestnený stabilne na danom prijímacom mieste. Prenosný príjem sa delí na:- vnútorný (v miestnosti),- vonkajší (vo vonkajšom prostredí, napr. v záhrade)
Pridelenie (Allocation) – pridelenie príslušného frekvenčného pásma jednej alebo viacerým pozemským a družicovým rádiokomunikačným službám alebo rádioastronomickej službe za definovaných podmienok.
PSI (Program Specific Information)(transportný tok MPEG-2) – špecifické informácie o programe, ktoré pozostávajú zo štyroch tabuliek PSI:Program Association Table (PAT), Program Map Table (PMT), Conditional Access Table (CAT), a Network Information Table (NIT).
PVR (Personal Video Recorder) – osobný video rekordér – zariadenie, ktoré umožňuje záznam obrazu a zvuku na príslušné médium a ich opätovné prehrávanie – zaznamenáva programy na zabudovaný pevný disk set-top boxu, alebo televízora. Nahrávanie programov sa dá jednoducho nastaviť vďaka elektronickému programovému sprievodcovi -EPG. Niektoré modely PVR umožňujú oneskorené sledovanie programov (Time-shift) (niekoľko minút po začatí programu) či automatické preskakovanie reklamných prestávok.
PVR PES (Program Elementary Stream)(zdrojové kódovanie MPEG-2) – programový elementárny dátový tok, obsahujúci digitalizované a komprimované dáta obrazu, zvuku alebo iných služieb.
PVR (Personal Video Recorder) – digitálny rekordér, ktorý zaznamenáva programy na zabudovaný pevný disk. Nahrávanie programov sa dá jednoducho nastaviť vďaka elektronickému programovému sprievodcovi -EPG. Niektoré modely PVR umožňujú oneskorené sledovanie programov (niekoľko minút po začatí programu) či automatické preskakovanie reklamných prestávok.
QAM (Quadrature Amplitude Mirror) – ide o typ viacstavovej modulácie používaný v digitálnej technike. Časť, ktorá zabezpečuje vytvorenie digitálnej modulácie je obsiahnutá v DVB modulátore. Pre systém DVB-T sa používajú tri možné konštelácie a to : 16-QAM, 64-QAM, QPSK.
QEF (Quasi-Error-Free) – kvázi- bezchybový prenos.
QPSK (Quadrature Phase Shift Keying) – ide o typ digitálnej modulácie používanej v prenosovej technike DVB (DVB-T, DVB-S).
QAM, QPSK – viacstavové digitálne modulácie používané v systémoch digitálnej televízie. Počet ich možných stavov určuje ich konšteláciu (16-QAM, 64-QAM a pod.). Umožňujú prenos viacerých bitov v jednom časovom okamihu (napr. pomocou modulácie QPSK sa prenášajú 2 bity, pomocou 16-QAM 4 bity a pomocou 64-QAM 6 bitov na jednej nosnej frekvencii).
Rada pre vysielanie a retransmisiu (licenčná rada) – parlamentom volený štátny orgán, ktorý rozhoduje, kto môže prevádzkovať televíziu či rádio. Okrem toho prideľuje médiám voľné frekvencie.
Rozhlasová programová služba – programová služba, ktorej vysielanie, ktorej vysielanie je chránené podľa osobitného predpisu a vo vnímateľnej podobe ho tvorí rad po sebe nasledujúcich zvukov vnímateľných sluchom.
RS-232 – sériové rozhranie, umožňujúce vzájomnú komunikáciu pripojených zariadení..
SDTV (Standard definition television) – ide o štandard digitálnej televízie, ktorý v sebe zahŕňa formáty s rozlíšením 720×480 bodov (šírka x výška) pre NTSC a 720 x 576 bodov pre systém PAL. Definuje tak štandardnú digitálnu televíziu s pomerom strán obrazu 4:3.
SCART vstup / výstup(Syndicat des Constructeurs d’Appareils Radiorécepteurs et Téléviseurs)(konektor) – francúzska skratka štandardného 21-kontaktového konektora určeného na prepojenie audiovizuálnych zariadení. Je známy aj pod označením EuroSCART alebo Eurokonektor. Konektor prepája zariadenia na úrovni analógových signálov.
Set-top box – dekodér pre prijímanie digitálneho TV signálu. Set-top boxy sa delia podľa spôsobu príjmu, niektoré podporujú aj príjem viacerých systémov. Niektoré set-top boxy umožňujú len príjem základných celoplošne šírených staníc, iné podporujú aj interaktívne služby, televíziu vo vysokom rozlíšení či nahrávanie na pevný disk.
SFN (Single Frequency Network) – sieť vysielačov vysielajúcich na jednej frekvencii. Okrem frekvenčnej synchronizácie musí byť zabezpečená i časová a dátová (bitová) synchronizácia.
Simulcast – prechodné obdobie, kedy sa televízny signál šíri analógovým aj digitálnym spôsobom. Krajiny sa snažia znížiť trvanie simulcastu na minumum, keďže šírenie televízneho signálu dvomi spôsobmi súčasne je nákladné.
STA – spoločná televízna anténa.
Štatistické multiplexovanie – spôsob vytvárania súhrnného dátového toku (multiplexu), pri ktorom je jednotlivým TV programom dynamicky prideľovaný reálne potrebný dátový tok v závislosti na obsahu a rýchlosti zmeny snímanej scény; to umožňuje efektívnejšie využívať celkový dostupný dátový tok, a tým v konečnom dôsledku zvýšiť počet TV programov, ktoré je možné v rámci jedného multiplexu vysielať.
STB (Set-Top Box) – konvertor digitálne modulovaného signálu (DVB-T, DVB-S, DVB-C, IPTV, …) na analógový televízny signál, ktorý dokáže spracovať bežný analógový TV prijímač.
S-video vstup/výstup(Separate Video rozdelený video signál)(konektor) – analógový televízny signál (označovaný ako Y/C), prenášajúci obrazové informácie. Je zložený z dvoch signálov (jasového a farbonosného), ktoré sa prenášajú v jednom kábli po samostatných vodičoch.
Switchover – dátum úplného prechodu z klasického analógového TV vysielania šíreného vzduchom na digitálne. Krajiny Európskej únie musia vypnúť analóg najneskôr posledný deň roku 2012. K tomuto dátumu sa zaviazalo aj Slovensko.
Systémy DVB-T: systémy závislé na počte nosných frekvencií v multiplexe COFDM. Pri DVB-T sa používajú 2 systémy: 2k (obsahuje presne 1705 nosných) a 8k (obsahuje presne 6817 nosných), kde písme „k“ bolo odvodené zo slova „kilo“.
Telekomunikačný úrad SR – národný regulátor a cenový orgán v oblasti elektronických komunikácií. Štátny orgán zriadený Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Udeľuje licencie pre prevádzkovateľov televízneho vysielania (napríklad pre káblových operátorov či prevádzkovateľov terestriálneho vysielania).
Televízny kanál – frekvenčné pásmo vyhradené na prenos televíznych a im pridružených služieb. V SR sa pre pozemskú televíziu používajú kanály so šírkou 7 MHz (v pásme 174 – 230 MHz na vysielanie digitálnej televízie) a 8 MHz (v pásme 174 – 230 MHz na vysielanie analógovej televízie a v pásme 470 – 862 MHz na vysielanie analógovej i digitálnej televízie).
Televízna programová služba – programová služba, ktorej vysielanie je chránené podľa osobitného predpisu a vo vnímateľnej podobe ho tvorí rad po sebe nasledujúcich obrazov vnímateľných zrakom sprevádzaných súvisiacim zvukom vnímateľným sluchom.
Televízia so štandardným rozlíšením – SDTV – formát televízie, ktorý používa štandardné rozlíšenie, t. j. 720 x 576 bodov (šírka x výška) pre systém PAL a SECAM, resp. 720×480 bodov pre NTSC. Pomer strán obrazu je 4:3.
Televízia s vysokým rozlíšením HDTV – formát televízie s významne vyšším rozlíšením ako pri štandardnej televízii SDTV. HDTV pracuje s rozlíšením 1280 x 720 bodov alebo 1920 x 1080 bodov (tzv. Full HD). Môže používať prekladané (i = interlaced) alebo progresívne (p = progressive) riadkovanie.
THX(Tomlinson Holman’s eXperiment) – názov pre zvukový reprodukčný systém s vysokou kvalitou pôvodne určený pre filmové kiná.
TS(Transport Stream)(zdrojové kódovanie MPEGÓ2) – transportný tok – výsledný dátový tok zložený zo združených (multiplexovaných) programových elementárnych tokov obrazu, zvuku, dát a iných služieb po pridaní dátového reťazca (privátne dáta, služobné dáta, dáta pre podmienený prístup, synchronizačné dáta a pod.).
TDtv – telekomunikačný systém vysielania digitálnej televízie, založený na princípe UMTS.
UMTS (Universal Mobile Telecommunication System) – univerzálny mobilný telekomunikačný systém.
USB(Universal Serial Bus) – univerzálne sériové rozhranie, umožňujúce vzájomnú komunikáciu pripojených zariadení vyššou rýchlosťou ako RS-232.
Viaccestné šírenie signálu – šírenie signálu viacerými cestami – priamou cestou a odrazmi, pričom dochádza k ich vzájomnému časovému a fázovému posunu.
Video on Demand – video na požiadanie. Zákazník si prostredníctvom tejto služby môže u svojho operátora objednať film či športový záznam, ktorý si kedykoľvek pozrie. Služba VoD vyžaduje spätný kanál (napríklad prostredníctvom telefónnej linky, GPRS…).
VOD (Video on Demand) – video na požiadanie – služba umožňujúca užívateľom vybrať a sledovať zvolené programy (relácie). Služba, ktorá je súčasťou interaktívneho televízneho systému, môže byť typu „stream“ (umožňuje sledovať programový obsah v reálnom čase), alebo umožňuje vyžiadaný obsah stiahnuť na pevný disk prijímacieho zariadenia (napr. set-top boxu) ešte pred jeho sledovaním.
Vysielacia sieť MFN (Multi Frequency Network – mnohofrekvenčná sieť) – štruktúra siete, v ktorej vysielače prenášajúce aj ten istý multiplex programov pracujú na odlišných frekvenciách.
Vysielacia sieť SFN (Single Frequency Network – jednofrekvenčná sieť)- štruktúra siete, v ktorej všetky vysielače prenášajúce rovnaký multiplex programov pracujú na tej istej frekvencii, pričom vďaka premyslenému spôsobu kódovania a modulácie sa tieto vysielače vzájomne nerušia, ale naopak, pri splnení určitých podmienok podporujú (úrovne signálov sa sčítavajú). To má vplyv na efektívne využívanie frekvenčného spektra.
Zdrojové kódovanie – komprimácia digitalizovaných signálov obrazu a zvuku za účelom redukcie ich irelevantných (nepodstatných) a redundantných (nadbytočných) zložiek, čím dôjde k zníženiu veľkosti dátového toku.
Zdokonalená televízia – EDTV – formát televízie s rovnakým rozlíšením ako SDTV, ktorý používa len progresívne (neprekladané) riadkovanie (s dvojnásobným počtom snímok za sekundu ako pri SDTV).
4:3 – pomer vodorovnej a zvislej strany televíznej obrazovky alebo vysielaného filmu či programu. Obrazovky so stranami v pomere 4:3 majú zväčša klasické CRT televízory.
16:9 – širokouhlý (widescreen) formát, ktorý označuje pomer výšky a šírky obrazovky televízorov a obrazu filmov. LCD a plazmové televízory sa vyrábajú najčastejšie v širokouhlom formáte, pri klasických CRT prijímačoch je ešte stále bežný formát 4:3. Ak televízia vysiela film či program vo formáte 16:9, na televízoroch s pomerom strán 4:3 sa na hornej a dolnej časti obrazovky objavia typické čierne pásy.